Z cairnského útulku som sklamaná. Bola som v ňom dvakrát a mám z neho zmiešané pocity. Musím ale povedať, že zvieratá v ňom trpia oveľa menej ako v našom. Majú vlastné výbehy, v ktorých je väčšinou len zopár psov.
Návšteva útulku ma dokonale sklamala. Tak ako sú tu všetci príjemní a priateľskí (asi si neviete ani predstaviť, aké to je, keď nastupujete do autobusu mestskej dopravy a vodič sa na vás usmeje, zaželá "good day", prehodí pár priateľských viet...), tak ten útulok bol pravý opak. Ako keby sme sa zrazu ocitli na Slovensku. Tá pani sa tvárila, ako keby som niečo od nej chcela a nie ponúkala dve ruky na pomoc. Neviem, možno som len natrafila na divného človeka, ale celé to vo mne vyvolalo negatívne pocity.
Napriek tomu som sa prihlásila na poučenie a po týždni som tam prišla vziať psa na prechádzku. Pracovníčka útulku mi povedala, že psy máme venčiť tak, aby sa nestretli. Nepochopila som prečo. Nechápavo som sa pýtala, že „Why?“ aj keď som vedela, čo mi odpovie... Že sa môžu pobiť. V duchu si myslím, ale veď psy sa musia zoznamovať a kontaktovať. A keď sú na vodítku, tak sa ich správanie dá korigovať. Asi si myslí, že bežní ľudia, ktorí ich prídu venčiť, by ich nevedeli oddeliť. Podľa mňa to nie je správne, pracovníci útulku by svojich psov mali poznať a upozorniť ľudí na tých, ktorí sa radi bijú.
Psy so škrtiacimi obojkami
V košickom útulku sú na dennom poriadku bitky, pretože psy nemajú samostatné koterce a výbehy. Takže prvá moja zručnosť u nás, ktorú som musela získať, bola vedieť psy oddeľovať od seba :D. A keby sa naše psy venčili so škrtiacimi obojkami ako sa to robí v Cairns (čo sa mi dosť nepáči), tak by sa zaškrtili. U nás totiž psy ťahajú odušu. Aspoň väčšina. Možno preto tu používajú škrtiace obojky, lebo v tej horúčave sa psom veľmi ťahať nechce. Z toho vriaceho počasia sú ako zdochnutí, takže veľká sranda s nimi nie je.
Zistila som, že som sa v košickom útulku o psoch dosť naučila :-). Sranda, akí sú cairnskí pracovníci úzkostliví. V našom útulku sú tak natlačené psy a tak zlé podmienky, že by ich tá úzkostlivosť hneď prešla...
Čudné pravidlá venčenia
V Austrálii je plno pravidiel na všetko. Niekedy je to až smiešne. V cairnskom útulku platí viacero "čudných" nariadení. Napríklad, psy sa nesmú venčiť v sandáloch. Ak ich máte na nohách, bez okolkov vás pošlú preč. Myslela som si, že to kvôli hadom, ale zamestnankyňa mi povedala, že kvôli tomu nie, je to kvôli psom, aby mi nepostúpali prsty... A ďalšie pre mňa totálne nepochopiteľné pravidlo je striktný čas venčenia od 8,30 h do 13,00 h. Už o 9-tej je pre psy strašne horúco. Naopak o štvrtej, piatej začína byť veľmi príjemne a teplota výrazne poklesne. Bolo by príjemnejšie v tom čase venčiť, nielen pre ľudí ale predovšetkým pre psy.